Povedz mi ako si sa narodil
a ja ti poviem kto si.
TRAUMA Z PÔRODU, NIE JE LEN VÝMYSLOM,
JE TO
REÁLNA SKÚSENOSŤ,
KTORÁ SA DEJE ČASTEJŠIE, AKO BY SME ČAKALI.
Traumatické situácie pri pôrode.
Matka
„Stratila som kontrolu nad situáciou“
„Nečakala som, že budem rodiť, nebola som ešte pripravená“
„Tá bolesť, bola neznesiteľná“
„Nedokázala som nič vnímať, zatmelo sa mi pred očami“
„Nedokázala som tlačiť, nemala som silu“
„Tlačili mi na brucho“
„Bála som sa o život svojho dieťaťa“
„Použili kliešte“
„Použili nejakú pumpu, aby ho vytiahli“
„Nástrih hrádze bol neznesiteľný“
„Odpadla som“
„Nemohla som dýchať“
„Tlačila som opačným smerom“
„Cítila som sa ohrozená a bezmocná“
„Nevedela som čo mám robiť“
„Kričali na mňa“
„Cítila som sa neschopná“
„Celé to pre mňa bolo ponižujúce“
„Nič mi nechceli povedať, aj keď bolo zjavné, že sa niečo deje“
„Bála som sa všetkého“
„Cítila som úzkosť a paniku“.
Dieťa
„Niekto, ma tlačil von“
“Zasekol som sa a nemohol som sa pohnúť“
„Dusil som sa“
„Zrazu sa ma dotklo niečo studené a tvrdé a spôsobilo mi to veľa bolesti“
„Keď som už chcel ísť von, začalo ma čosi škrtiť“
„Cítil som extrémny strach a bezmoc“
„Niečo sa mi prisalo na hlavu a ťahalo ma von, bolo to neznesiteľné“
„Niečo ma silne zvieralo a ja som nevedel čo sa deje“
„Silné tlaky ma drvili“
„Cítil som, že som na to sám“
„Vzdal som to a čakal kým ma niekto zachráni“
„To čakanie, kým sa začne niečo diať ma dostalo do stavu agónie“
„Nedokázal som sa dostať nižšie, niečo ma držalo pevne“
„Cítil som sa nemilovaný“
„Cítil som samotu a úzkosť“
„Stále ma ochromoval strach“
Trauma je nedeliteľnou súčasťou života.
Nemusí byť, ale jej rozsudkom na doživotie.
Ako to robíme u nás
Našim cieľom je čo najšetrnejšia a najláskavejšia stimulácia zážitkov z maternice a pri samotnom pôrode.
Znovuprežitie týchto často bolestivých a nepríjemných zážitkov v bezpečnom prostredí a inak než si to telo pamätá môže dospieť k integrácii týchto ranných zážitkov v spomienku, ktorá nebude narúšať fungovanie jedinca, ale bude pracovať v jeho prospech.
Ústredným prvkom celého procesu je miestnosť v ktorej je vaňa naplnená vodou, ktorá nadnáša a má teplotu ako plodová voda.
Zároveň je v tej miestnosti svetlo buď modré na upokojenie hyperaktívneho nervového systému, alebo červené na aktivovanie pasívneho nervového systému. Svetlo sa nastavuje aktuálne podľa potrieb klienta.
Tak isto, ako svetlo, tak môže byť v miestnosti pustený biely šum a tlkot srdca, zvuky s ktorými sa klient stretáva in utero a do toho sa tlmene a zo začiatku veľmi potichu môže púšťať hlas matky, tak ako by ho mohol klient počuť v maternici.
Následne sa klient osuší a presunie sa do miestnosti v ktorej sú veľké množstvá bezpečných útočisk, ako sú veľké tulivaky, stany, deky, vankúše, plyšové hračky a je tam zavesená plachta z veľmi jemného a príjemného materiálu, kde si klient môže ľahnúť a opäť pocítiť to pevné zovretie a bezpečný priestor.
S plachtou potom pracujeme podľa špecifického protokolu, ktorý je navrhnutý podľa individuálnych potrieb a niekedy aj inštrukcií od klienta, čo potrebuje a čo je mu príjemné, aby sa opäť navodil stav, kedy si môže podľa seba a pod vlastnou kontrolou znovu prežiť chvíle tesne pred pôrodom a samotný pôrod.
Často sa klienti mimo plachty naučia aké pohyby sú potrebné k hladkému narodeniu sa, aby to potom následne mohli aplikovať priamo v plachte z ktorej sa znovunarodia.
Vonku ich už čaká mama, alebo terapeut, ktorý mu poskytne dostatočne dlhý čas na adaptáciu nového zážitku a dostatočne dlhý čas na integráciu a spracovanie nových vnemov.
V tejto miestnosti je opäť prítmie a len tlmené svetlo, aby mohol klient vnímať všetkými zmyslami. Tak isto je v poriadku ak sa klient rozhodne byť len v priestore mimo plachty a len sa hrať, alebo chce len tak byť.
Našou úlohou je vytvoriť si vzťah s klientom a konteinovať jeho potreby.
Dr. Tomatis otoralingológ sa zaujímal o zážitky z pôrodu a pracoval s deťmi, ktoré mali poruchy reči a sluchu. Sledoval správanie týchto malých pacientov a došiel k dvom dôležitým záverom. Po prvé, sluch a emócie sídlia v mozgu v rovnakej oblasti hneď vedľa seba. Po druhé, vzhľadom na túto blízkosť sú poruchy sluchu často odrazom emocionálnych problémov, ktoré vznikli ešte pred narodením, alebo po nejakej pôrodnej traume. Dr. Tomatis z toho vyvodil, že ak chceme liečiť sluch musíme sa venovať aj emóciám. A ja s nim plne súhlasím.
Takže počas terapie vo vani s plodovou vodou používame aj hudbu taktiež podľa individuálnych potrieb klienta a to Bétovena na skľudnenie a Mózarta na aktiváciu nervových systémov. Ak majú väčšie deti nameraný audiogram a majú vytvorenú hudbu priamo podľa ich individuálnych potrieb tak vieme využiť aj tento prvok.
VŠETKY DETI, DÁVNO PREDTÝM NEŽ SA NARODIA, UŽ MYSLIA, CÍTIA A DOKONCA AJ KONAJÚ. TO, ČO SA IM PRIHODÍ PRED PÔRODOM A POČAS NEHO, MÔŽE HLBOKO OVPLYVŇIŤ TO, AKÝM ČLOVEKOM SA STANÚ.
Aké sú výsledky takejto terapie.
Človek sympatikového typu prichádza obvykle rozrušený a plný úzkosti, zo zvýšenými funkciami všetkých základných fyziologických funkcií. (tlak, teplota, tep). Ak sa obrana sympatika vybudí na maximum, nastane zlom, obrana sa zrúti, vládu prevezme parasymaptikus a pacient sa odovzdá cíteniu. Cíti sa potom nádherne relaxovane, pretože jeho systém konečne funguje harmonicky. Hodnoty základných životných funkcií sympatiku po terapii vykazujú prevahu parasympatiku.
Človek sa parasympatikovým módom je počas terapie schopný vystúpiť z pasivity a zareagovať na prvotnú bolesť, ktorá pasivitu spôsobila. K vyjadreniu tejto bolesti zapojí sympatikus a po terapii jeho hodnoty základných životných funkcií vykazujú posun k sympatiku.
Na úrovni psychiky sa rovnováha medzi sympatikom a parasympatikom prejaví lepšou náladou, menšími alebo žiadnymi úzkosťami, strachmi, panikami, depresiami, tikmi…
Deti aj dospelý s prevahou sympatika dokážu lepšie vyjadriť svoje pocity vrátane zlosti a hnevu a naopak parasympatici získajú viac priestoru pre sebareflexiu a pokojnú introspekciu. Reakcie celého systému sú vyrovnanejšie. K obnoveniu celkovej rovnováhy dochádza vďaka prepisu odtlačku prvotnej bolesti, ktorý ju narušil. Akonáhle k tomu dôjde, pacient prestane mať tendenciu zostať zaseknutý v jednom móde buď sympatikový alebo parasympatikový môže začať zažívať rovnováhu.
Vplyv pôrodnej traumy na fyziologiu
Na úvod je dôležité povedať, že bolestivé zážitky z prednatálneho obdobia a novorodeneckého veku sa ukladajú v najhlbších vrstvách mozgu a nervového systému. A každá úroveň vedomia (tieto úrovne odpovedajú trom základným vývojovým štádiám mozgu) sa snaží brániť tomu, aby tieto hlboko uložené bolestivé zážitky v prílišnej miere zaplavili nervový systém.
Na každej úrovni vedomia sa táto energia vybíja špecifickým spôsobom. Táto primárna energia spojená s potlačovanou bolesťou sa vybíja skrz symptómy a rôzne formy správania, ktoré sa spájajú vo všetkých troch vrstvách vedomia.
1. Mozgový kmeň
(fyzické)
Vzhľadom k vývojovým štádiám mozgu sa ako prvé prihlásia fyzické následky pôrodnej traumy a to vo forme – motorických neurotických prejavov:
- trepotanie ručičkami
- krúženie zápästí alebo chodidiel
- tras celého tela
- mimovoľné pohyby rôznych častí tela
- napínanie celého tela
- otáčanie do opista,…
somatické symptómy:
- tachykardia
- bradychardia
- zvýšený tlak
- bolesti na hrudi
- bolesti hlavy
- neschopnosť sa nadýchnuť
- napätie krku, šije a ramien
- alebo najrôznejšie pocity na rôznych častiach tela a tváre
- chronická únava
- nauzea
- mdloby
- závrate
- znehybnenia
- tráviace a črevné problémy.
2. Limbický systém
(emočné a psychické)
Ak sa medzi 1-2 rokom života vyvinie druhá úroveň vedomia môže sa náboj spojený s traumou začať vybíjať emočne a duševne, čo sa môže u dieťaťa prejaviť ako:
- výbuchy zlosti
- návaly plaču
- nariekanie
- hnev
- zamračená tvár
- škrípanie zubov
- afektívne prejavy
- disociatívne stavy
- stavy odpojenia
- stavy uzavretia
- stavy pasivity
- a veľa ďalších nepríjemných druhov správania, ktoré nevieme k ničomu priradiť.
3. Kortex
(mentálne a intelektuálne)
Až sa okolo 6 roku veku plne vyvinie myslenie, začne sa energia spojená s prvotnou bolesťou transformovať do myšlienok, ktoré môžu byť obsedantné alebo mánické.
Tu sa môže prvotná bolesť objaviť v symptomatike ako je:
- porucha sústredenia
- poruchy spánku
- klaustrofóbie
- depresie
- úzkostné poruchy
- panické poruchy
- poruchy pamäte
- poruchy sociálneho cítenia, vzťahovosti a prispôsobivosti.
Mozog, ale nikdy neohrozí svojho nositeľa a má preto k dispozícii tzv. ventily, ktoré nám pomáhajú udržať pod pokrievkou to, čo by nás ohrozilo natoľko, že by sme neprežili. Tieto ventily fungujú ako primárne inhibítory a spúšťajú naše vnútorné obranné reakcie na prvej úrovni vedomia a to je mozgový kmeň a sú to „BOJUJ, UTEČ, ZAMRZNI“. Tak isto dokáže náš limbický systém vyprodukovať telu vlastné prostriedky pre tlmenie bolesti a to zabezpečí, že sa prvotná bolesť nedostane do vedomia a ostáva skrytá.
To ako sa rozvinú prejavy pôrodnej traumy v jednotlivých vrstvách vedomia sa u jednotlivých ľudí môže dosť líšiť. U niektorých sa následky traumy prejavujú na všetkých úrovniach vedomia teda majú somatické symptómy (mozgový kmeň), emočné problémy (limbický systém) a môžu mať aj mentálne obsesie (kortex). Niektorí zase môžu trpieť pôrodnou traumou len na jednej úrovni vedomia. Napríklad u detí s vysoko rozvinutými mentálnymi schopnosťami sa môžu následky pôrodnej traumy prejaviť prevažne na tretej úrovni a stane sa z nich večný študent, ktorý sa neustále potrebuje intelektuálne uspokojenie, aby sa cítil dobre.
Trauma je stres, ale nie každý stres vyvolá traumu, na to musia byť splnené 3 kritéria.
1. je to nečakané
2. nemá to riešenie
3. som na to sám
Psychologické dôsledky pôrodnej traumy
Povedz mi aký si a já ti poviem ako si sa narodil !
1. Si ctižiadostivý ?
a musíš stále vymýšľať nové veci, robiť nové plány a projekty, Nemôžeš len tak spokojne odpočívať a máš neustále nutkanie : zarábať peniaze, vymýšľať nové ciele, chceš sa stále vzdelávať a zdokonaľovať. Tvoje ambície sú tvojou posadnutosťou. Snažíš sa neustále uvoľňovať tlak cez horúčkovitú činnosť. Potrebuješ stále bežať o závod, aby si udržal krok s tlakom, ktorý ťa prenasleduje. Neodpočívaš ani keď už si na vrchole. Nie je to tak, ŽE NEDOKÁŽEŠ RELAXOVAŤ lebo si AMBICIÓZNY, ty si AMBICIÓZNY, PRETOŽE NEDOKÁŽEŠ RELAXOVAŤ. Potrebuješ vonkajší tlak, aby si necítil ten vnútorný.
Tvoj prvotný zážitok/skúsenosť tvojho nervového systému:
Nedalo sa inak len sa posúvať dopredu, lebo vzdať sa by mohlo znamenať smrť.
Kontrakcie ťa drvili, lebo telo matky nespolupracovalo s tvojim, kvôli umelému oxotocínu, alebo ťa omámil epidurál. Mama už nevládala, alebo už nechcela tlačiť a nechala to na teba. Ostal si v tom sám a preto si aktivoval všetky svoje sily, aby si sa dostal von a prežil si.
Ak sa uvoľníš do vedomia so dostane prvotná bolesť („som na to sám“) a strach zo smrti („ak to nezvládnem zomriem“)
Môžeš mať v sebe hlboko zakorenený pocit, že MUSÍŠ a nevieš prečo.
2. Si ľahostajný ?
a máš stále pocit, že nemá cenu sa o niečo snažiť. Vo svojom živote sa skôr obzeráš späť než dopredu. Ak sa máš rozhodnúť, čo bude ďalej cítiš sa neisto a zmätene. Život ti môže pripadať márny a akákoľvek snaha je plytvaním času, lebo s tým nie je možné nič urobiť. Si flegmatik a pasivita je tvoj kamoš. Nič moc nechceš a chýba ti zdravá agresivita. Radšej ustúpiš, nebojuješ. Môžeš rezignovať na svoje potreby a aj pri jedle sa správaš s rezignovanou odovzdanosťou. Si často rýchlo zahltený vnemami a chýba ti čipernosť. Máš radšej staré zabehnuté veci, a to čo fungovalo. Si konzervatívny a nenávidíš zmeny. Asi nie si moc na dobrodružstvá, máš rád svoje bezpečie a nerád meníš priestor ani prácu. Snažíš sa okolo seba vytvoriť akýsi placentárny vak, v ktorom sa budeš cítiť v bezpečí. Často potrebuješ veľa podpory a pomoci.
Tvoj prvotný zážitok/skúsenosť tvojho nervového systému:
Toto nastavenie je pozostatkom zážitku uviaznutia v pôrodných cestách, alebo omámenia anestetikami. Tvoje úsilie dostať sa von bolo úplne zbytočné. Postup dopredu bol nemožný a tvoje prirodzené inštinkty boli pri pôrode opakovane zmarené a donútili ťa vzdať sa svojho snaženia. Je možné, že si mal okolo tela omotanú pupočnú šnúru, ktorá ti znemožňovala posúvať sa dopredu, alebo sa len tvoja mama bála a preto sa neuvoľňoval krček maternice, aby si sa dostal von a preto si ostal pred dverami. Často ti museli nejako pomôcť, či už tlačením alebo ťahaním a preto sa teraz vždy radšej obraciaš na pomoc zvonku.
3. Si nezávislý ?
a odopieraš si akúkoľvek formu pomoci. Už ako dieťa si odmietal pomoc pri jedle, obliekaní, hraní, lezení a pri chôdzi. Už od malička si mal pocit, že si zo všetkým musíš poradiť sám a to ťa formuje. Hneváš sa ak ti chce niekto pomôcť. Nezávislosť a výdrž je tvojou cnosťou. Samostatnosť, ale vyžaduješ aj od ľudí okolo seba, aj keď niekedy na to ešte nie sú zrelí. Ľudia okolo teba ktorí žiadajú o pomoc ti pripadajú slabí a lenivý. Snažíš sa držať si fasádu drsňáka, pomocou ktorej si odohrávaš svoju nenaplnenú potrebu zraniteľnosti. Je ťažké sa ti zavďačiť. V druhých vyvolávaš pocit, že nerobia dosť, ale sám máš problém rozpoznať skutočnú pomoc. Často môžeš mať pocit, že z vonkajšieho sveta neprichádza nič dobré a to ťa môže viesť k falošnej nezávislosti prameniacej z nedôvery v druhých. Môžeš mať averziu k nadriadením a preto radšej robíš sám na seba.
Tvoj prvotný zážitok/skúsenosť tvojho nervového systému:
Toto nastavenie je pozostatkom zážitku, že si ostal bez pomoci. Musel si si sám vybojovať cestu na svet, bez pomoci matky. Life motiv , „Mne nepomohol nikto a preto ani ja nebudem nikomu pomáhať“. „Nikdy sa nezveruj do cudzích rúk, pretože ak to urobíš zrania ťa“. „Zober osud do vlastných rúk a vo všetkom sa spoliehaj len sám na seba“. Tým že predstieraš, že nepotrebuješ pomoc, sa chrániš pred podvedomým pocitom bezmoci.
Príklady : „Môžem sa chovať maskulinne, aby som sa necítila voči niekomu bezmocná.“
„Chcem mať na všetko odpoveď, aby som mal/a pocit, že mám všetko pod kontrolou.“
Čím bližšie som smrti, tým mám silnejší pocit, že som nažive. „
4. Si závislí ?
a máš rád podriadenosť. Inklinuješ k role obete. Potrebuješ mať okolo seba ľudí, ktorí ti hovoria čo máš robiť. Nevieš vziať život do vlastných rúk. Môžeš mať sklony k fatalizmu. „Čo sa má stať, to sa stane a nikto s tým nič neurobí“. Dôveruješ autoritám a počúvaš ich. Nahováraš si, že pasivným čakaním nikomu neublížiš a máš právo očakávať pomoc od druhých. Svojimi pasívnymi reakciami nútiš svoje okolie k väčšej extrovercii a agresivite a to posiľuje tvoju pasivitu.
Tvoj prvotný zážitok/skúsenosť tvojho nervového systému:
Pri pôrode si sa musel podriadiť a vzdať sa. Bol si plne v moci niekoho iného. Pasivita ti umožnila prežiť a odtlačila sa do teba ako život zachraňujúca reakcia. Musel si sa podriadiť tomu, kedy a ako máš ísť von a to sa stane tvojou budúcou automatickou reakciou. Často si ešte vôbec nebol pripravený ísť von, ale doktor mal službu tak to rozhodol za teba. Alebo sa pôrod zo strachu mami predlžuje a ona je už tak vyčerpaná, že zaspáva alebo odpadáva a nespolupracuje. A ty si len mohol čakať čo bude. Spomalil si svoje životné funkcie a vyčkával si pomoc. Ak ale dôjde k tomu, že sa to zvrtne a ty si blízko smrti potom sa snažíš všetko robiť na poslednú chvíľu, alebo to dovtedy tlačíš pred sebou až pokiaľ nemáš pocit, že už to nezvládneš a najradšej by si umrel.
„Mám pocit, že nemám pravdu a nikto mi neverí“
„Mám pocit, že ma iný ľudia obmedzujú“.
Utvára tiež temperament a základné emočné nastavenie, tzn ako reagujeme na okolitý svet. Či budeme optimisti alebo pesimisti, či budeme pokorný alebo vzdorovitý, či nás bude prenasledovať zúfalosť alebo radosť atd..
Ako ale funguje prototip vo vzťahu k neskorším prežitkom je samozrejme zložitá otázka. Neexistujú jednoduché pravidlá ani jednoznačné kategórie. Jeden človek môže mať napríklad na prvej úrovni vedomia odtlačenú ako prototipickú pôrodnú reakciu ZÁVISLOSŤ a zároveň na druhej úrovni vštepenú NEZÁVISLOSŤ, k nej ho vedú milujúci rodičia. V jeho vnútri tak pôsobia opačné faktory, s nimi je potreba počítať pri celkovom hodnotení osobnosti.
Bolo by ale hlúpe si myslieť, že len ranný zážitok predurčuje, či budem ambiciózna, alebo pasívna. Rodičia, ktorí dokážu v živote dieťaťa vytvoriť zdravý súťaživý priestor a posúvajú ho vpred mu taktiež pomáhajú stať sa ambicióznym.
Stavy pri pôrode a čo spôsobia v ďalšom živote.
Uviaznutie
Pocit uviaznutia v pôrodných cestách sa môže rozvinúť vo všeobecný pocit „zaseknutia“ v živote.
- človek môže uviaznuť v akejkoľvek situácii, do ktorej sa dostane.
- strach odísť z domu alebo z bytu čo sa môže rozvinúť až do agarofobie.
- niekto môže uviaznuť v zamestnaní, v manželstve, aj keď je tam nespokojný, lebo jedine čoho je schopný znovuprehrávať ranné traumu.
Uviaznutie v pôrodných cestách môže neskôr viesť k celej škále pocitov v závislosti na tom ako sa vtedy kritická situácia vyriešila.
- Ak muselo byť dieťa vytiahnuté – môže v ňom ostať vzorec – „musím vždy počkať až ma niekto z tej nepríjemnej situácie vytiahne“ takýto vzorec veľmi brzdí tvorivosť a predstavivosť.
- Ak bolo dieťa okrem pasívneho vytiahnutia von aj omámené anestetikami, môže v ňom ostať silná túžba po vzrušení, aby sa cítilo nažive.
- Ak uviaznem a nemôžem sa pohnúť môže vo mne zostať vzorec – „už nemôžem ďalej“, „nedokážem ráno vstať z postele“, „nedokážem sa z toho vyhrabať“. Títo ľudia majú potrebu aby ich niekto aktivoval zvonku, potrebujú naviesť. Chcú byť prehováraní a podporovaní.
- Skvelý začiatok, ale komplikovaný koniec – Takýto ľudia veľa veci začnú, ale nič nedokončia, lebo majú v sebe hlboko zakorenený vzorec, že sa to na konci pokazí.
- Pri zaseknutí, môže taktiež vzniknúť vzorec – potreba všetko dokončiť a ani na chvíľu sa nezastaviť, lebo zastavenie by znamenalo komplikáciu.
- Z uviaznutia môže vzniknúť aj vzorec- som obmedzený a strácam kontrolu, niekto má násilím drží vo vnútri a ja neviem preraziť barieru. Kedykoľvek sa dostanem do situácie tlaku, ostávam zamrznutý a nevidím riešenie.
Terapia
Prenatálných
&
Perinatálných
Traum
+421 914 202 306
každý deň 8:00 8:45
team@tppt.sk
Obráncov mieru 4
91904 Smolenice
Slovensko